Sme veľmi radi, že sme sa mohli porozprávať s trénerkou atletiky Mgr. Danielou Falat Leütterovou, PhD.
Daniela vyštudovala učiteľstvo telesnej výchovy a športovú edukulógiu na FŠ PU v Prešove a jej vedecko-výskumná a trénerská špecializácia je z oblasti atletiky.
Pracuje na Prešovskej univerzite a orientuje sa na problematiku v oblasti zmien pohybových schopností rôznych vekových kategórií v športe. Je funkcionárkou v Slovenskom atletickom zväze a trénerkou atletiky pre mládež v klube Atletika Šport Hrou Prešov a spolupracuje aj s našou agentúrou.
************
1. Prečo si sa rozhodla práve pre špecializáciu Atletika a prečo práve mládež?
Prečo práve atletika? Atletika je súčasťou môjho života od útleho veku. Prešla som si kvalitnou atletickou prípravou v športovej triede, bola som v slovenskej atletickej reprezentácii a šport ako taký je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Aktuálne moja trénerská pozornosť je smerovaná výhradne k mládeži a dospelým. V rámci osvojovania trénerských zručností som si prešla všetkými vekovými kategóriami, čo je veľmi podstatné pri koncipovaní dlhodobého tréningového procesu športovca a poznaniu potrieb v jednotlivých vekových kategóriách.
Stretávam sa aj s trénermi, ktorí nemajú základné poznatky z tréningu detí a mládeže, čo považujem za výraznú chybu v trénerskej profesii.
2. Venuješ sa mládeži v rôznych športoch (volejbal, hádzaná, futbal, lyžovanie), čo je v takejto športovej príprave mladého športovca dôležité a je v tomto futbal niečím špecifickým?
Mám trénerské skúsenosti z rôznych športových oblastí kolektívnych športov, čo osobne považujem za veľké plus. Každý kolektívny šport je svojou štruktúrou pohybu veľmi špecifický. Futbal aj iné športové odvetvia považujem za náročné z dôvodu, že ak chceme dosahovať tzv. „športové majstrovstvo“, musíme vynaložiť maximálne úsilie nie len po stránke fyzickej, ale aj psychickej (ako zvládať predštartové stavy, dosiahnuť maximálny výkon) taktiež po strane osobnostnej (práca v kolektíve) na dlhodobej úrovni.
V mládežníckom veku sa stretávame so situáciou, že vysoký počet mladej generácie športovcov ukončuje svoju športovú činnosť skoro prioritne nie z dôvodu fyzických nedostatkov, ale z dôvodu psychickej aklimatizácie a zotrvačnosti. Znamená to, že po niekoľkých neúspechov v zápase, osobnom živote, v kolektíve nezvláda spracovať psychické zaťaženie a najjednoduchším spôsobom je ukončiť športovú činnosť. Pritom si neuvedomujú, že šport im pomáha a formuje ich osobnostné vlastnosti. Taktiež dnešná mládež nevie komunikovať s trénerom a to považujem za veľký deficit. Vnímam to, že je to spôsobené aktuálnou dobou sociálnych sieti.
Zdroj: archív trénerky
3. Ako veľmi je dôležitý atletický tréning v komplexnom trénovaní mladého futbalistu?
Atletický tréning v koncepte futbalovej prípravy považujem za základný pilier k úspechu. Bez atletickej prípravy bude bežecký prejav futbalistu vo vyšších vekových kategóriách stagnovať, kde je to vo väčšine prípadov neprípustné. Bežecký prejav je priamo úmerný hernému výkonu, ktorý ho ovplyvňuje vo vysokej miere. Ak vie futbalista bežecky pracovať na dostatočnej úrovni, vie jednoduchšie pretransformovať herné zručnosti do celkového prejavu na zápase.
4. Beh je asi to, čomu sa kladie v atletickej tréningovej jednotke veľký dôraz. Futbalista v podstate stále behá, znamená to, že bez kvalitnej bežeckej techniky nemôže podávať dobré výkony, resp. so zvládnutým behom môžu byť tie výkony podstatne lepšie?
V dnešnej dobe sa nepozeráme na futbalistu, či vie len behať, alebo či vie len hrať. Ale smerujeme svoju pozornosť na „prácu na jednotku času“ to znamená ako vie využiť svoj herný prejav v čase, priestore, rýchlo, čo najefektívnejšie.
Preto základný bežecký tréning je neoddeliteľnou súčasťou prípravy. Beh ako taký vytvára základy kondičnej pripravenosti futbalistu. Bežeckou prípravou vytvárame základ pre budovanie špecifických požiadaviek v hre. Atletika nie je len o behaní, je to aj o koordinácii, poznaní a regulovaní pohybov jednotlivých segmentov tela a taktiež najmä o psychických procesoch a to prekonávaní tzv. pohybového komfortu. Prostredníctvom atletických činností sa snažíme pozitívne ovplyvniť úroveň motorického učenia.
5. Asi je to veľmi individuálne a dôležité je na začiatku diagnostikovať hráča a na mieru pripraviť tréningové jednotky?
Každí futbalista/ športovec je špecifický a jedinečný. Každý hráč potrebuje individuálne požiadavky v rámci tréningového procesu, či už z pohľadu zvyšovania pohybovej výkonnosti, regenerácie alebo kompenzácie.
Aktuálne pracujem s mladým futbalistom s ktorým sme začali spolupracovať pred 2 rokmi. Považujem ho za veľmi potencionálneho reprezentanta vzhľadom k jeho mentálnemu aj fyzickému nastaveniu. Na začiatku spolupráce sme rozvíjali všeobecne potrebné činnosti. Postupom času, vplyvom dospievania, hormonálnych zmien, zranení, skúsenosti zo zápasu sme špecifikovali a prispôsobovali činnosti skrz požiadaviek herného prejavu. Individuálny kondičný tréning je naozaj veľmi náročný, ak ho chceme realizovať kvalitatívne. Pri koncipovaní je naozaj potrebné oprieť sa aj o teoretické východiská ale aj empirické skúsenosti. Na domáce zápasy sa chodievam pravidelne pozerať aby som vedela či efektivita tréningu bola pretransformovaná do hry a to je podstata celého konceptu. Taktiež obsah tréningu je potrebné konzultovať s futbalovým trénerom a koncept kondično-atletických tréningov prispôsobujem aj podľa požiadaviek trénera. Je potrebné priebežne konzultovať v ktorom období ročného cyklu sa športovec nachádza a na základe týchto informácii pristupovať ku koncipovaní tréningového cyklu.
Zdroj: archív trénerky
6. Čo to znamená, keď hovoríme o nejakom technickom nedostatku športovca? Pri čom sa najčastejšie vyskytuje a ako to vieš odhaliť?
Technický nedostatok znamená, že športovec realizuje pohyb, ktorý priamo alebo aj nepriamo negatívne ovplyvňuje činnosť ako celok. Sú to detaily, ktoré rozhodujú medzi adekvátnym a nedostatočným prevedením požadovaného pohybu. Odhalenie nedostatkov realizujem prostredníctvom diagnostiky. Diagnostika môže byť prostredníctvom vybraných motorických testov prípadne niektoré chyby je možné pozorovať aj okom. K diagnostike môžeme zaradiť aj laboratórne testy, ktoré nám priamo povedia o nedostatkoch (dysbalanciách) športovca. U nás na Slovensku sa stretávam s názormi, že diagnostika nie je potrebná, čo považujem za výrazný deficit vo futbalovej príprave mládeže.
7. Mladý športovec, ktorý už teraz vie, že sa chce futbalu profesionálne venovať by mal tomu prispôsobiť v podstate celý životný štýl. Znamená to, že aj mimo tréningov či už v rámci klubu alebo špecializovaných ako je napr. práve atletický tréning by sa mal venovať aj iným športom?
Samozrejme, kompenzačný a doplnkový tréning je najideálnejšou voľbou pre športovca. Aktuálny trend vykonávania spontánnej pohybovej aktivity je veľmi nízky, preto musíme doplnkovo rozvíjať pohybovú výkonnosť mladých športovcov. Mať osobného trénera je finančne dosť náročné, preto by som len poznamenala, že trénovať vieme hocikedy a hocikde, nezáleží z akého prostredia športovec vychádza. Samozrejme je potrebné aby koncept prípravy mal zmysel, ale spôsobov je viacero.
8. Kde sa v tréningovej jednotke nachádza strečing?
Strečing a jeho význam je veľmi opodstatnený vo futbalovom tréningu. Strečing sa delí do 2 oblastí. Dynamický a statický strečing sa líšia svojou funkciou a zameraním. Zatiaľ čo dynamický strečing zaraďujeme na úvod tréningovej jednotky skrz aktivizácie svalstva, tak statický strečing je vhodný na záver, kedy sa prostredníctvom naťahovacích cvičení snažíme svalstvo natiahnuť, uvoľniť a utlmiť napínací reflex.
Zdroj: archív trénerky
9. Kde vidíš úlohu rodiča?
Rodičia zohrávajú veľmi podstatnú rolu v živote futbalistu resp. športovca. Správne smerovanie športovca vychádza už z domáceho prostredia. No realita je miestami úplne odlišná. Rodičia síce podporujú svoje deti v pohybovej činnosti, avšak koncipovanie tréningu a názor trénera odignorujú.
Stretávam sa vo väčšine prípadov, že dieťa rešpektuje viac trénerskú autoritu ako tú rodičovskú.
Je veľmi málo prípadov kedy som sa stretla s harmonickým vzťahom športovec-tréner-rodič. Pomerne často sa stretávame aj s prípadom, že rodič chce viac ako dieťa a to považujem za veľmi negatívny aspekt. Všetky prípady sú intra-individuálne. Podľa môjho názoru je veľmi podstatné aby športovec bol podporovaný zo strany rodičov a taktiež rešpektoval rozhodnutia trénerov.
10. Myslíš si, že kluby dostatočne venujú pozornosť atletickému tréningu?
Na Slovensku je vo futbalovom svete atletická príprava veľmi poddimenzovaná. Kluby na Slovensku nedisponujú dostatočným finančným zastrešením kondično-atletických trénerov alebo smerovanie trénerov a vedenia klubu nekorešpondujú s atletickým tréningom. Stretávame sa s problémom, že futbalový tréneri si myslia, že dokážu na dostatočnej úrovni zastrešiť atletický tréning bez akýchkoľvek predošlých empirických skúseností – všetko je založené na teórii prípadne video-ukážkach, a to považujem tiež za problém. Výsledok tejto skutočnosti je poukázateľný na tom, že športovci nie sú adekvátne rozvíjaní počas senzitívnych období rozvoja pohybových schopností.
11. Čo by si poradila mladému, 15 ročnému futbalistovi?
15 ročnému futbalistovi by som povedala len jednu najpodstatnejšiu vec a to konkrétne, že „skúsenosti sú neprenosné“. Chcem tým povedať, že každý musí vedieť nájsť svoje nedostatky a sebareflexne zhodnotiť, čo potrebuje k tomu aby zvýšil efektivitu svojho herného prejavu. K tomu mu dopomôže tréner, kondičný tréner alebo rodič. Komunikácia v tréningu je taktiež veľmi potrebná. A v neposlednom rade nezabudnúť na zotrvanie. Kulminácia výkonu skrz dospievania je prirodzená. Stačí len venovať pozornosť tomu, čo aktuálne telo potrebuje pre výkon a požadovaný cieľ dosiahneme.